reklama

Odťahovka, defekt, vykradnuté auto a zoznámenie

S čerstvým vodičským oprávnením v ruke som si myslela, že tú komplikovanejšiu časť mám za sebou. Lenže potom prišlo prvých päť týždňov s novým autom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)
Obrázok blogu

Týždeň prvý: Auto mám pred domom. Kam ho mám, ale zaparkovať? Modré čiary vyhradené pre rezidentov s trvalým pobytom sú všade a auto si na balkón nedám, tam je už bicykel. Parkujem, zatiaľ kde sa dá a príležitostné nájdenie voľného miesta vyvoláva vo mne eufóriu. Kým sa mi nepodarí vybaviť kartičku na parkovanie v modrej zóne, volím taktiku, že sa odmietam pohnúť z nájdeného parkovacieho miesta. Čoskoro mi môj problém s parkovaním pomáha riešiť zásahová jednotka Mestskej polície. Ochotne mi auto v noci premiestni na trochu drahé odťahové parkovisko, vraj auto stálo príliš blízko križovatke. Ráno na mojom mieste blízko križovatky stojí už iné auto. Rozmýšľam, či to nie je spôsob, akým štátne orgány bojujú s frustráciou obyvateľov. Tým, že polícia auto odtiahne, umožní totiž prežiť radostný pocit z nájdenia voľného parkovacieho miesta ďalšiemu zúfalému vodičovi snažiacemu sa zaparkovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Týždeň druhý: Dobrá správa je, že sa mi konečne po toľkých rokoch vyplatili hodiny strávené na cudzineckej polícii spojené s vybavovaním, obnovovaním a menením prechodného pobytu. Ako cudzinec mám totiž nárok parkovať v modrej zóne aj bez trvalého bydliska. Auto ale musí byť napísané na mňa. Takže to znamená, že ma čaká 400 km cesty domov, kvôli novému technickému preukazu. Ani trochu lákavá predstava pre niekoho s čerstvým vodičským oprávnením. Už deň dopredu sledujem všetky dopravné informácie a testujem gps navigáciu, či funguje. Moja dobrodružná prvá veľká cesta by prebehla bez ťažkostí, nebyť toho, že za Brnom zaparkujem na pár minút na benzínovej stanici.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potrebujem ísť na záchod a kúpiť si ďalšiu čokoládu. Všimnem si, že vedľa mňa zaparkuje auto, v ktorom sedí sám muž. Nejde sa prejsť von, telefonuje a mám pocit, že ma sleduje. Snažím sa nebyť paranoidná a pripomínam si, čo mi často opakoval môj kamarát psychoterapeut „muži majú predsa oči na to, aby sa pozerali". Nepríjemný pocit, ale neprestáva a vraciam sa ešte skontrolovať, či som auto skutočne zamkla. O pár minút neskôr sedím naspäť v aute. Chlap z auta od vedľa sa nepohol, stále v ňom sedí a znovu mám pocit, že má sleduje. Teraz sledujem už aj ja jeho. Keď niekto na vás zíza, občas pomáha zízať na dotyčného rovnako. Nejde mi, ale do hlavy, prečo ten divný chlap mi začal sledovať zadnú časť auta. Viem, moje cúvanie môže občas vyzerať nebezpečne, ale za sebou tento krát nemám nič, do čoho by som mohla vraziť. O pár sekúnd neskôr mi všetko dôjde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyjdem z benzínovej stanice, pridám plyn, zaradím sa do plnej diaľnice a zrazu sa ozve rana. Auto začne vydávať divné zvuky. Defekt. Jediné na čo myslím, je dostať sa bezpečne zo stredného pruhu ku krajnici. Za cenu zničenej pneumatiky prejdem ešte k najbližšiemu výjazdu. V pamäti sa mi vynárajú čerstvé spomienky z autoškoly na mnohokrát omieľané bezpečnostné pokyny. Vyťahujem vestu, beriem mobil a idem postaviť trojuholník. Popritom volám asistenčnú službu, nech mi pošlú technika. Viem kde mám v aute rezervu aj zdvihák, ale v tme a na diaľnici sa o výmenu pneumatiky ani nepokúšam. O chvíľu si všimnem, že môj pracne postavený trojuholník niekto nezodpovedne zvalcoval. Postaviť znovu sa mi ho nepodarí, z jedného trojuholníka boli zrazu tri časti. Tak jeden pozostatok z bývalého trojuholníka zapichnem do trávy a pokračujem v mrznutí vonku v štýlovej oranžovej veste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O chvíľu vidím v diaľke, ako sa už blíži oranžové blikajúce auto. Môj technik prišiel. Šikovne mi vymieňa rezervnú pneumatiku a svojimi slovami mi potvrdzuje to, čo som tušila. Pneumatika je úplne v poriadku, ale chýba na nej ventil. To znamená, že ten divný chlap na benzinke nezízal na mňa len tak. Za tých pár minút, čo som bola vo vnútri, mi vytiahol ventil. Dúfal, že buď sa mi pneumatika vyfučí už na parkovisku, alebo ma možno dobehne na diaľnici a ponúkne mi pomoc. Vo chvíľke nepozornosti mi ukradne veci z nezamknutého auta. Už veľakrát som čítala o podobných prípadoch, ale nenapadlo mi, že to je až také bežné. Do môjho uvažovania sa ozvalo technikovo „Do prdele". Môj inak, veľmi šarmantný, mladý servisák strhol na kolese závit. Alebo také niečo. Výsledkom je, že musím ísť s ním do servisu hľadať náhradný závit, lebo bez neho ma ísť nenechá. Nezostáva mi teda nič iné, ako cez celé Brno nasledovať blikajúce auto asistenčnej služby.

Týždeň tretí: Pri parkovaní v garáži si o betónový stĺp oškriem dvere. Tiež neviem, prečo tie garáže v nákupných strediskách robia také klaustrofobické.

Týždeň štvrtý: Na prednom skle som si našla žltý lístok. Najskôr si myslím, že mi niekto nadáva, ale na lístku je odkaz, že pozdravuje Piešťany, tiež Piešťanec. S telefónnym číslom. Taký odkaz v Prahe poteší. Keď sa na číslo ozvem s poďakovaním, od neznámeho prichádza ponuka, že si môžem prísť zadarmo zaplávať do bazénu kde pracuje a tiež neznámy ponúka masáže. Ďalší deň si za oknom nájdem znovu lístok. Tento krát pozdravujú policajti. Zrejme nezdieľajú názor, že pokiaľ sa niekomu podarí vybaviť kartičku na parkovanie do modrej zóny v jednej časti Prahy, zo solidárnosti platí toto povolenie parkovať aj vo vedľajšej mestskej časti.

Týždeň piaty: Teším sa, že som medzi starými vecami v aute objavila originálny lak na zatretie škrabancov, ktoré mám z parkovania v podzemnej garáži. Opravu nechávam na ďalší deň, musím si ešte na internete zistiť, ako správne lak opraviť. Ráno prichádzam k autu, keď vidím, že dvere sú otvorené. Nielen odomknuté, ale i otvorené. To je divné, napadne ma. Keď pristúpim bližšie, je mi to jasné. Veci vo vnútri sú poprehadzované. Niekto mi cez noc auto vykradol. Keďže nemal, čo iné ukradnúť, zobral mi nabíjací kábel na navigáciu a o chvíľu zistím, že mi zmizol aj starý lak na opravu karosérie. Ten, z ktorého som sa deň pred tým tak tešila, že si zatriem škrabance. Nuž, aspoň ich chválim, že si auto vedeli elegantne otvoriť a nezničili mi zámok.

Na sviatky som išla domov radšej vlakom a auto som nechala zaparkované pred domom. Teraz mi ale napadá, že som neskontrolovala plán čistenia ulíc. Nevadí, cestu na odťahové parkovisko už poznám...

Silvia Mancelová

Silvia Mancelová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  1x

právnička Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu