Legitimita zlatých padákov

Autor: Silvia Mancelová | 19.6.2012 o 8:00 | (upravené 19.6.2012 o 8:39) Karma článku: 13,07 | Prečítané:  1554x

V úvode textu je vysvetlené, že zlaté padáky sú nástrojom súkromného práva. To znamená, že pokiaľ sa súkromný vlastník spoločnosti rozhodne o vyplatení vysokého odstupného odvolaným členom orgánov spoločnosti, je to v podstate jeho vec, pretože sa tak znižuje majetok spoločnosti, ktorú ako akcionár vlastní. Čo, ale legitimuje predstaviteľa štátnej moci, ktorý mocou disponuje preto, lebo mu bola zverená suverénom, ktorým je ľud k tomu, aby pri svojom rozhodovaní postupoval vyslovene nehospodárne, nelogicky, neracionálne a hlavne neefektívne?

Zlaté padáky nie sú v obchodnom práve neznámym pojmom. Označujú sa tak dohody uzavreté medzi obchodnými spoločnosťami a ich štatutárnymi orgánmi, ktorých obsahom je obvykle nárok člena predstavenstva, prípadne konateľa na vyplatenie podstatnej finančnej čiastky alebo iného finančne výhodného benefitu, a to v prípade, že dôjde ku zmene vo vlastníckej štruktúre obchodnej spoločnosti.

Zlaté padáky bývajú častým nástrojom akcionárov súkromných spoločností, ktorí sa takto snažia brániť pred tzv. nepriateľským ovládnutím spoločnosti záujemcom (investorom), napríklad z radov konkurencie. Tým, že členovia predstavenstva majú so spoločnosťou uzavreté zmluvy s doložkou, že v prípade zmeny vo vlastníckej štruktúre spoločnosti a ich prípadnom následnom odvolaní, majú nárok na vyplatenie vysokých finančných odmien, sa akcionári snažia predražiť kúpu spoločnosti a tak odradiť možného kupca.

Ďalšou motiváciou môže byť aj snaha o udržanie  aktuálneho vedenia spoločnosti aj po výmene vlastníkov spoločnosti tak, aby bola dodržaná kontinuita vo vedení a tým aj v ďalšej činnosti spoločnosti. Okrem toho  zlaté padáky často slúžia aj ako prostriedok na odlev finančných prostriedkov z obchodnej spoločnosti v prípade už spomínanej zmeny vo vlastníckej štruktúre spoločnosti.

Dohody štatutárov so spoločnosťou o benefitoch spadajúcich pod definíciu zlatého padáku, bývajú často krát pre potencionálneho investora ťažko dohľadatelné.  V zahraničných právnych poriadkoch bývajú definované povinnosti, na základe ktorých obchodné spoločnosti musia zverejňovať všetky dohody, na základe ktorých sú štatutári odmeňovaní. Cieľom je ochrana trhu s akciami, tak aby sa nestalo to, že po tom, čo príde ku kúpe spoločnosti, radikálne klesne hodnota aktív  tejto spoločnosti práve z dôvodu, že veľká časť finančných prostriedkov bola vyplatená odvolanému vedeniu spoločnosti.

Úloha zlatých padákov vo verejnej oblasti

Ako vyplýva z uvedeného, zlaté padáky sú nástrojom súkromnej sféry. V súvislosti s nedávno medializovanými informáciami ohľadne vyplatených zlatých padákov štatutárom obchodných spoločností s majoritným podielom štátu, sa teda ponúka otázka, aké  miesto majú zlaté padáky vo verejnej sfére.  Odpoveď nie je zložitá. Žiadne.

Obchodné spoločnosti, v ktorých podľa informácii v médiách, boli vyplatené zlaté padáky, a v ktorých jediným vlastníkom je štát, majú síce formu súkromnej, akciovej spoločnosti, a teda by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že vyplatenie vysokých odmien je celkom legitímne, ale je potreba vziať do úvahy skutočnosť, že jediným akcionárom v týchto spoločnostiach je štát. Teda nejde o čisto súkromnoprávny subjekt, ale subjekt, ktorý spadá do verejnej sféry a činnosť ktorého je ovplyvnená verejnoprávnymi princípmi. Tak, ako je pre súkromnú oblasť typická dispozitívna úprava, zmluvná autonómia, tak je pre verejnú oblasť typická kogentná právna úprava a zásada oficiality a legality.

Z uvedeného vyplýva, že na členov orgánov týchto spoločností by sa malo nazerať rovnakým spôsobom, ako na akéhokoľvek iného štátneho úradníka. A to i v prípade, že dochádza ku miešaniu súkromnoprávnych povinností, ktoré sú dané obchodným právom a ktorými sú takéto osoby viazané voči spoločnosti a verejnoprávnych povinností, a z toho vyplývajúcej základnej povinnosti chrániť záujem štátu, a teda záujem celej spoločnosti. Čo je potreba uviesť, je fakt, že ani v jednej z týchto oblastí osoba v takomto postavení nemá právo uprednostniť svoj vlastný záujem pred záujmom spoločnosti, v mene ktorej ako štatutár jedná, a ani pred záujmom štátu, v ktorom vykonáva službu verejnosti.

Zneužitie zlatých padákov vo verejnej sfére

V úvode textu je vysvetlené, že zlaté padáky sú nástrojom súkromného práva. To znamená, že pokiaľ sa súkromný vlastník spoločnosti rozhodne o vyplatení vysokého odstupného odvolaným členom orgánov spoločnosti je to v podstate jeho vec, pretože sa tak znižuje majetok spoločnosti, ktorú ako akcionár vlastní. Čo, ale legitimuje predstaviteľa štátnej moci, ktorý mocou disponuje preto, lebo mu bola zverená suverénom, ktorým je ľud k tomu, aby pri svojom rozhodovaní postupoval vyslovene nehospodárne, nelogicky, neracionálne a hlavne neefektívne?

Prípad zlatých padákov v obchodných spoločnostiach vo vlastníctve štátu je príkladom, ako môže dochádzať  k zneužívaniu inštitútov súkromného práva na nehospodárne nakladenie s verejnými prostriedkami a toho, že v súčasnom právnom poriadku stále chýbajú mechanizmy, ktoré by zabránili plytvaniu majetku vo vlastníctve štátu.

Podľa obchodného zákonníka tzv. manažérske zmluvy uzavreté medzi členmi predstavenstva a spoločnosťou podliehajú schváleniu ďalšieho orgánu spoločnosti, teda buď toho najvyššieho, ktorým je valné zhromaždenie, alebo kontrolného, ktorým je dozorná rada. Zmluvy, na základe ktorých predmetným osobám vznikol nárok na vyplatenie vysokých súm, musel teda niekto ďalší schváliť.

Tým, že zbierka listín vedená na  obchodnom registri na Slovensku nie je prístupná on-line,  tak bez komplikovaného prístupu ku stanovám spoločností, nie je možné overiť, kto v konkrétnych prípadoch pochybil. Tým sa otvára priestor pre špekulácie, dohady bez pomenovania konkrétnej zodpovednej osoby. V záujme kontroly verejnej moci, by mali byť nad rámec povinností stanovených pre súkromné spoločnosti, verejnosti voľne prístupné zakladacie dokumenty, stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia týchto obchodných spoločností, vrátane zmlúv o odmeňovaní štatutárnych orgánov.

Na zmeny v tejto oblasti je potrebná politická vôľa, ktorá zrejme z predvídateľných dôvodov chýba, a preto by sa mal v spoločnosti, od ktorej samotná moc pochádza, vytvoriť tlak na subjekty, ktorým táto moc bola iba zverená.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?