Štát bez spravodlivosti je veľkým lúpežníctvom

Autor: Silvia Mancelová | 19.5.2014 o 7:21 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  705x

„Keď odstránite spravodlivosť, čo zostane zo štátu než veľké lúpežníctvo?“[1] Týmito slovami sv. Augustina začína Vladimír Fajnor[2], jeden z najvýznamnejších právnikov Slovenska, príhovor na tému reformy súdnictva v roku 1933. Po viac než osemdesiatich rokoch sú jeho slová stále živé. A akoby aj dnes, z titulu svojej pozície prezidenta Najvyššieho súdu ČSR v Brne (1931 – 1939), upriamuje pozornosť verejnosti na stav súdnictva v krajine.

Fajnor ďalej vysvetľuje, prečo cituje úvodné slová: „Citujem ich preto, že s hlbokou ľútosťou pozorujem už od rokov, jak málo pečlivosti venuje náš štát svojej vlastnej spravedlnosti, svojmu vlastnému súdnictvu. Tak málo, že výkon súdnictva vždy väčšmi viazne, tak že už na stá článkov, statí a úvah bolo právom napísané na téma – podľa mňa osudné – na téma o krízi súdnictva.

Že je naše súdnictvo v krízi netreba – myslím – dokazovať..“

„Celá naša verejnosť musí pochopiť správnosť nášho úvodného citátu, že zo štátu, keď odstránime z neho spravedlnosť, nič nezbude, len organizované lúpežníctvo.“

V inom svojom príspevku sa Fajnor venoval aj osobnosti sudcu: „Krome toho musí byť sudca charakter naprosto špartánsky, ktorý svoje nezávislé sudcovské rozhodnutí nikdy v ničom nezadá, napriek svojej existenčnej a kariérnej závislosti na justičnej správe.

Bolo by naivné, keby sme si neuvedomili, že takýchto špartánskych charakterov medzi sudcami ubýva. Ba že ich pri  našom verejnom živote ani nemôže neubývať. V našom verejnom živote je princip práva, právnosti a zákonnosti na ústupe a princip moci, najmä moci politickej, trvale na postupe.“[3]

Kiež by Fajnorove slová neboli po toľkých rokoch tak aktuálne.

„Bez spravedlnosti neni demokracie, ale neni ani humanity. A že bez samostatnosti a nezávislosti súdnictva neni spravedlnosti, to nám dokazuje nielen naša platná a tým samým pre nás posvätná ústava, ale hlása nám to aj mnohotisícročná tradícia celého civilizovaného a kultúrneho ľudstva.“

___________________

1 V. Fajnor, Reforma súdnictva., Právny Obzor, č. 11, roč. XVI./1933.

2 23. 10. 1875 v Senici – 5. 1. 1952 v Bratislave.

3 V. Fajnor, Sudca a advokát., Právny Obzor, č. 20, roč. XV./1932.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?