reklama

Chcem knihu. Kúp mi knihu!

Knihy mám veľmi rada. Vážim si ľudí, ktorí knihy čítajú a majú k nim vzťah a tiež často krát obdivujem talent ľudí, ktorí knihy píšu a tvoria.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu
(zdroj: melissann http://simplemom.net/twaddle-free-books-for-preschool)

Vyrástla som v prostredí, kde knihy boli vždy akousi prirodzenou súčasťou bežného života. Ešte aj teraz, má u nás doma každý svoju knižnicu s iným typom literatúry a na ďalšie knihy už ani nie je miesto. Sú pod posteľou, v skrini na chodbe, za dverami, v škatuliach v pivnici. Keď prídem niekomu na návštevu, väčšinou ako prvé, nenápadne prejdem očami po knižnici. Podľa toho, aké knihy knižnica obsahuje, sa dá veľmi veľa dozvedieť o jej majiteľovi.

Občas sme sa doma kvôli knihám aj pohádali. Nikto nemá rád, keď mu do obľúbenej knihy niekto iný píše, používa ju a necháva na nej svoje „stopy". Tak sme sa občas pohádali, komu tá kniha vlastne patrí a kto má právo si do nej písať poznámky. Takže niektoré knihy máme doma aj dvojmo. Ale každá z nich je inak opotrebovaná, inak sú v nej pozakladané rožky, iné vety sú podčiarknuté.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som nedávno telefonovala domov, mama mi rozprávala o príhode, ktorá sa jej stala v jednom miestnom kníhkupectve. Mala sa stretnúť s našou kamarátkou Evkou, ktorá je školáčka. Dlho sa nevideli, tak si dali stretnutie v meste a keď boli pri kníhkupectve, chcela jej kúpiť nejakú knihu, aby mala v lete čo čítať, keď pôjde do tábora. A ďalej príhoda pokračovala takto:

Vošli sme do predajne a Evka hneď zaprotestovala, ako sa dalo očakávať, že žiadnu knihu nechce, že ju čítať nebude a že tie, čo som jej dala, má doma odložené v skrinke. "A to si ich už prečítala?" pýtam sa. " Ešte nie". Pomyslela som si, keď už nič iné a nebaví ju čítanie, aspoň že má úctu ku knihám a nenechala ich potrhať menším deťom. Evke hovorím. "Ako chceš, nebudem ťa nútiť, tak ja si niečo vyberiem" a zamierila som dozadu predajne k môjmu obľúbenému regálu s knihami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Len toľko, čo som otvorila prvú knihu, ticho prerušil plač dieťaťa. Zdvihla som hlavu a uvidela prichádzajúcu mladú ženu s uplakaným asi 4-5 ročným dievčatkom. Žena držala dieťa za ruku a hovorila mu: "Pozri aké sú tu pekné vymaľovánky, budeš si v nich kresliť". Malá pomedzi plač odpovedala: "Nechcem vymaľovánku, chcem knihu". "Načo ti je kniha, veď už máš doma knižky. Vyber si vymaľovánku." Snažila sa ju presvedčiť. Malá sa na vymaľovánky ani nepozrela, iba zosilnela svoj plač a už ju bolo počuť na celú predajňu.
Pani milo urobila ďalší pokus: " Nebudem ti kupovať knižku, veď ešte nevieš číťať, nepoznáš písmenká." Reakcia bola okamžitá. Dievčatko spustilo plač v najvyšších obrátkach, v predajni ju už musel počuť každý a popri reve vykrikovala: "Chcem
knihu, kúp mi knihu".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po prvom šoku som v nemom úžase pozerala na to plačúce a kričiace dievčatko a hovorila si: " Tak takto som ešte v živote nikoho nevidela plakať pre knihu".
Po chvíli som to nevydržala, prišla som k dvojici a hovorím pani: " Ak sa nenahneváte, tak ja by som nejakú knižku malej kúpila. Mám veľmi rada knihy, už pre nové knihy nemám doma ani miesto a mne sa zdá úžasné, že niekto takto túži po knihe".

Pani pokrčila plecami, asi už mala dosť plaču a kriku dieťaťa. Tak som sa otočila k malej a hovorím jej: "Chceš knižku? tak si nejakú vyber.". Dievčatko sa trochu poobzeralo a natiahlo rúčku po veľkej knižke v ružovom obale. "Počkaj, pozriem sa o čom je... o morskej panne." Podala som malej ruku:" Poď, ideme knihu zaplatiť". Po ceste jej hovorím:" Ale musíš mi niečo sľúbiť". Otočila hlavu ku mne, pozrela a čakala, čo bude. "Naučíš sa rýchlo čítať ? " Spokojne prikývla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišli sme k pokladni, zaplatila a rozlúčila som sa s malou, keď ku mne pristúpil muž. "To ste nemali urobiť, nemali ste jej tú knihu kúpiť". Najprv som nechápala, prečo mi to hovorí, potom mi došlo, že asi patrí ku žene s dievčatkom. " Prosím Vás nehnevajte sa, ja viem, že nie je výchovne správne, reagovať na plač dieťaťa splnením žiadosti, ale toto bolo výnimočne, keby to nebola kniha, tak to neurobím". Muž pokračoval: "Malá je u nás na návšteve a doma má naozaj veľa knižiek". "A číta si z nich?", pýtam sa. "Áno, každý večer jej čítajú a malá rada počúva". Medzitým už žena vyťahovala peňaženku, že mi tú knihu zaplatí. To už som bola úplne v rozpakoch, ako povedať a najmä ako cudzím ľuďom vysvetliť - nevysvetliteľné, lásku ku knihám a očarenie z vône novej knihy. Tak som sa zmohla iba ešte raz na: "Nehnevajte sa, prišla som sem kúpiť knihu pre túto väčšiu slečnu a nechce o nej ani počuť, tak ma teší, že aspoň niekto má radosť z novej knižky. Je to naozaj v poriadku, iba som chcela dať malej darček". "Tak poďte aspoň na kávu" zareagovala žena. "Rada", hovorím, "ale čakajú na mňa"..

Keď mi mama dorozprávala túto príhodu, spýtala sa ma či urobila chybu, keď neznámemu dieťaťu kúpila knihu, lebo nakoniec mala z toho zmiešané pocity. Pán, ktorý sprevádzal ženu s dieťaťom začal proti kúpenej knihe protestovať, až keď bola zaplatená. Zrejme mu viac ako kniha vadila skutočnosť, že niekto cudzí im len tak niečo podaroval.

Keby som bola na jej mieste, asi by som zareagovala podobne. Je to predsa úžasné, ak niekto takto túži po knihe. Keby to bola Barbie, autíčko, plyšový medvedík, asi by som tomu plaču nevenovala takú pozornosť. Ale kniha? Ak túži dieťa takto po knihe, nech má, aj dve, aj tri. Hlavne nech číta a nech mu ta láska ku knihám vydrží.

Silvia Mancelová

Silvia Mancelová

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  1x

právnička Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu